Je na Slovensku príliš veľa vysokých škôl a sú všetky nekvalitné??

Autor: Réka Ballová | 21.3.2015 o 14:38 | (upravené 23.3.2015 o 10:11) Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1774x

Pred asi 40 rokmi, za čias našich rodičov a starých rodičov bol vysokoškolský titul asi taký zriedkavý ako diamantový prsteň v šperkovnici študentky dnes. Medzi ľuďmi sa pretriasa otázka, či boli tie časy lepšie, alebo nie? 

            V 20. storočí bolo získanie vysokoškolského titulu veľmi náročné. Univerzít bolo málo, vyžadoval sa vynikajúci prospech na gymnáziu a úspešné zvládnutie prijímacieho konania. Zo stoviek uchádzačov uspelo len malé percento. Tituly boli váženejšie, bolo ich menej a študenti si roky štúdia skutočne oddreli.  V súčasnosti sa počet absolventov výrazne zvýšil. Pravdou je, že napr. titul Bc. stratil na váhe, ale je nesprávne zovšeobecňovať tvrdenie, že tituly sú nezaslúžené a ľahko získateľné. Na Slovensku je 36 vysokých škôl – 20 verejných, 3 štátne, 13 súkromných a 5 máme aj v zahraničí v Česku a Nemecku. Na malú krajinu ako je tá naša, je ich veľa. Zamestnávatelia si to všímajú asi najviac, zdá sa im ako by bol absolventom vysokej školy už každý okoloidúci. Ako majú z toľkých ľudí vybrať tých správnych kandidátov? Ak dajú inzerát na pracovnú pozíciu s požiadavkou maturita, prihlási sa im 400 uchádzačov. Ak dajú podmienku VŠ vzdelanie prihlási sa 380 ľudí.

            Niektoré spoločnosti si podľa nemenovaného advokáta spravili interný rebríček najlepších univerzít a tých uchádzačov, ktorí sú absolventmi škôl na spodných priečkach, na pohovor ani nezavolajú. Odôvodnili to tým, že školy na konci rebríčku neposkytujú ani základné vedomosti, ktoré by uchádzač mal mať. Podľa môjho názoru robia obrovskú chybu. Nemôžu vedieť akými vedomosťami kandidát disponuje, alebo či ich nemá aj omnoho viac ako požadujú.

Naopak, sú aj také firmy, ktoré vysokoškolákov vyslovene odmietajú zamestnať, to z jednoduchého dôvodu, pretože by im museli platiť viac. Takouto je aj jeden obchod potravinových reťazcov. Pýtate sa prečo by človek s VŠ chcel pracovať v potravinách? Preto lebo inú možnosť nemá. Na vedúce postavenia ho ešte nevezmú, lebo je príliš mladý a absolventov je už toľko, že si prácu nájsť nevie. Je prinútený hlásiť sa za pokladníka, na čo by mu stačila aj základná škola. Toto je ďalší jav, ktorý vznikol ako výsledok premnoženia škôl a toho, že firmy selektujú kandidátov podľa kvality vzdelávacieho inštitútu. Väčšina absolventov sa hlási na pozície, na ktoré stačí maturita a pre nich relevantným ponukám sa ani nedostanú, pritom majú často vyšší potenciál ako ktorýkoľvek ich nadriadený.

            Problémom premnoženia a kvality VŠ sa zaoberá aj  minister školstva Juraj Draxler. Pre portál hnporadna.online sa vyjadril, že 2 nové súkromné školy už dostali za posledný rok červenú. Kritéria na vznik nových súkromných vysokých škôl sa sprísňujú a tieto dve nevyhoveli požiadavkám. Pre skvalitňovanie štúdia spustil minister akreditáciu vysokých škôl. Komisia navštívi každú inštitúciu a v lete 2015 zverejní výsledky. Ak dá komisia podnet na zrušenie, v parlamente sa o nej bude rokovať a poslanci rozhodnú o jej existencii. Ďalším krokom na zvýšenie kvality vzdelávacích inštitúcií je podpora odborov, po ktorých je u zamestnávateľov najväčší dopyt. Napr. študenti inžinierstva, biotechnológie, elektrotechniky, biomedicínskeho inžinierstva, biotechnológie, fyziky dostanú štipendiá a fakulty podpory na rozvoj. Juraj Draxler vidí najväčší problém v premnožení súkromných škôl, z ktorých podľa neho mnohé nezvládajú svoj biznis plán.

Podľa vyjadrení Akreditačnej komisie je na vysokých školách priveľa študijných programov. Školy potrebujú množstvo nových profesorov a kritéria na ich vymenovanie zjednodušujú. Vysokým školám tým znižujú úroveň a nastáva situácia, že sa slovenskí študenti hromadne presúvajú do Čiech a iných krajín.

            Ja sa ako študent neviem objektívne vyjadriť, či sú alebo nie sú VŠ na Slovensku nekvalitné. Navštevujem a poznám len jednu, nemám ju s čím porovnať. Posudzovať ich úroveň môže len Akreditačná komisia a štát, poprípade ľudia, ktorí pôsobili na rozličných univerzitách. Jednoznačne odsudzujem firmy, ktoré si robia rebríček vysokých škôl. Nie je v ich kompetencii hodnotiť alebo súdiť ktoréhokoľvek absolventa, iba podľa typu vzdelávacej inštitúcie. Sama som zažila, že dobrým životopisom, relevantnými skúsenosťami, odporúčaniami od zamestnávateľov a usilovnou prípravou na pracovný pohovor som predbehla ostatných uchádzačov a prácu som dostala napriek tomu, že som ešte žiadnu VŠ nevyštudovala. Určite sú a vždy budú univerzity, ktoré sú na vyššej a tie ktoré sú na nižšej úrovni, na nás je len to aby sme si vybrali vhodný odbor a poprípade získali referencie. Práca Akreditačnej komisie a vlády je zabezpečiť, aby nám každá z nich poskytovala dostatočné vzdelanie.

            Na otázku či je vysokých škôl na Slovensku veľa, názor vysloviť viem. Áno, je, najmä súkromných. Štátne a verejné školy pokrývajú najdôležitejšie študijné programy dostatočne dobre. Súkromné školy by mali dostať povolenie na vznik len, ak vytvoria nový odbor štúdia, ktorý na Slovensku chýba a je po ňom dopyt. Ak je o niektoré študijné programy nadmerný záujem, nemalo by vznikať viac škôl, pretože počet pracovných pozícií tak rýchlo nerastie a zvyšuje sa nezamestnanosť. Školy by mali sprísniť kritéria pri prijímacích pohovoroch a prijať len tých najlepších. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?